Arménsko, Štátne sviatky

Prehľadať svet - zadajte vetu alebo časť slova
[wpdreams_ajaxsearchlite]

Štátne sviatky, vysvetlenie

Nový Rok

New Year

Nový Rok je sviatok začiatku nového roka a podľa gregoriánskeho kalendára pripadá na 1. januára. V noci z 31. decembra na 1. januára svet oslavuje koniec starého a začiatok nového roka. Podľa iných kalendárov pripadajú oslavy Nového roka na iné dni, napríklad židovský Nový rok, nazývaný Roš ha-šana, pripadá na september gregoriánskeho kalendára. Byzantský Nový rok sa oslavoval 1. septembra, tento dátum sa zachováva podnes ako začiatok cirkevného alebo liturgického roka v byzantskom obrade. 1. január v juliánskom kalendári, ktorý používajú niektoré pravoslávne a východné katolícke cirkvi, pripadá na 14. január podľa gregoriánskeho kalendára, preto sa niekedy 14. január označuje ako juliánsky občiansky Nový rok.

Zjavenie Pána

Epiphany

Zjavenie Pána alebo Bohozjavenie alebo Epifánia je kresťanský sviatok, ktorý väčšina kresťanov slávi 6. januára.

Medzinárodný deň žien

International Women's Day

Medzinárodný deň žien (MDŽ) pripadajúci každoročne na 8. marec je medzinárodne uznávaný sviatok stanovený OSN k výročiu štrajku 40 000 newyorkských krajčírok v roku 1908.[2] Tieto bojovali za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam.

Zelený štvrtok

Maundy Thursday

Zelený štvrtok alebo Veľký štvrtok je v kresťanskom kalendári štvrtok pred Veľkou nocou, je súčasťou Svätého týždňa, resp. Veľkého týždňa.

Veľký piatoky

Good Friday

Veľký piatok je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou). V rímskokatolíckej cirkvi súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Rímskokatolícka liturgia obsahuje čítanie z Písma, Jánove pasie, často predvedené dramaticky alebo hudobne. Zvláštnou súčasťou liturgie sú dlhé príhovory (za cirkev, za pápeža, za služobníkov cirkvi a za všetkých veriacich...) Iba v tento deň je súčasťou liturgie uctievanie kríža a neoslavuje sa v ňom eucharistia, podáva sa však sväté prijímanie.

Veľká noc

Easter

Veľká noc alebo Veľkonočné sviatky alebo Pascha (novogr. πάσχα – pascha, z hebr. פסח - pesach) je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl (pozri Výpočet dátumu Veľkej noci). Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania (resp. vzkriesenia) Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom Pesach, ktorý sa slávi zhruba v rovnakej dobe. V prostredí Gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa pre tento sviatok používa takmer výlučne názov Pascha.

Sviatok práce

Labour Day

Sviatok práce alebo 1. máj je medzinárodný sviatok pracujúcich. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II. internacionály roku 1889 v Paríži na pamäť všeobecného štrajku a masových demonštrácií chicagskych robotníkov, ktoré sa konali roku 1886 za osemhodinový pracovný čas. V roku 1886 sa všade v USA – od New Yorku po San Francisco zdvihla vlna demonštrácií. Centrom boja bolo Chicago, do ulíc ktorého vyšlo 1. mája 40 000 štrajkujúcich. Štrajky pokračovali ešte dva dni, ale 3. mája využila polícia stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov, pričom šesť osôb bolo zabitých a päťdesiat ťažko ranených. Po krvavých udalostiach v Chicagu rozpútali úrady v celých USA štvanice proti robotníckemu hnutiu a masovo zatýkali.

Nanebovstúpenie Krista

Ascension Day

Nanebovstúpenie Krista alebo Nanebovstúpenie Pána je posledné zjavenie sa Krista apoštolom po svojom zmŕtvychvstaní, kedy bol vyzdvihnutý v oblaku do neba. Nanebovstúpenie Krista sa udialo štyridsať dní po jeho zmŕtvychvstaní, keď bol s apoštolmi na Olivovom vrchu. Rovnomenný sviatok sa v rímskokatolíckej, gréckokatolíckej i pravoslávnej cirkvi (i ďalších cirkvách) slávi 40. deň po Veľkonočnej nedeli (Pasche), tento deň vždy pripadne na štvrtok.

Turíce

Pentecost

Turíce (Zoslanie Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Zostúpenie Svätého Ducha) sú svätodušné sviatky. Prví kresťania prevzali slávenie tohto sviatku zo židovstva, pričom používali názov Päťdesiatnica pochádzajúci z gréčtiny. Slovenské pomenovanie Turíce vzniklo od slova Tur a súvisí s rovnomenným staroslovanským božstvom plodnosti a sviatkom oslavujúcim silu prírody, ktorá na jar všetko dvíha k oblohe.

Vianoce

Christmas

Vianoce alebo vianočné sviatky (skrátene Sviatky) sú kresťanské sviatky narodenia Ježiša Krista, dnes aj všeobecne v rovnakom období slávené sviatky pokoja a mieru. Ako náboženská a kultúrna slávnosť sú slávené miliardami ľudí na celom svete. Predchádza ich prípravné obdobie (advent alebo Filipovka) a pokračujú vianočnou oktávou, resp. posviatkom alebo obdobím nazývaným vianočné obdobie. Dni od 24. do 26. decembra sú dni pracovného pokoja a ako rodinnú alebo spoločenskú udalosť ich slávi aj väčšina nekresťanov, ktorí ich niekedy označujú iba všeobecne "sviatky", ktorý nepoukazuje na ich kresťanský aspekt. Vianoce patria (spolu s Veľkou nocou) k najvýznamnejším kresťanským sviatkom, 25. december je sviatok v skoro všetkých kresťanských cirkvách. S Vianocami sa viaže množstvo ľudových tradícií, piesní (kolied), výzdoby, jedál a iných zvykov.